DESCRIPTION:
Skladba Sídliskové manekýnky je azda najväčší hit najlepšej slovenskej synthpopovej a dnes už kultovej kapely MONTE ROSA.

Hudobná skupina M O N T E R O S A vznikla v roku 1987 vo vysokoškolskom internáte Mladá garda v Bratislave. Zakladajúcimi členmi skupiny boli študenti technickej univerzity Ivan Babocký (klávesové nástroje, spev), Jozef Bomboš (klávesové nástroje, spev) a Ján Koráb (textár, manager). MONTE ROSA, ako druhý najvyšší horský masív v Európe, symbolizovala v názve skupiny všetkých z odvrátenej strany pop music, všetkých garážových hudobných fanatikov, ktorí nerobia hudbu pre peniaze a komerčný úspech, ale pre potešenie a prezentáciu problémov a názorov mladej generácie v chaose súčasnej spoločnosti.
Od začiatku pôsobenia mala MONTE ROSA jasne vytýčený smer k elektronickému štýlu hudby. Obsadenie: dva syntezátory, automatický bubeník a spev to jasne naznačovali. Po príchode speváka Milana Bartalského sa obsadenie MONTE ROSA na dlhú dobu stabilizovalo. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia patrila skupina k najpopulárnejším amatérskym hudobným zoskupeniam v Československu a pre určitú časť publika sa stala kultovou formáciou.

Hoci skupina MONTE ROSA zažila viacero úspechov, pádov i personálnych zmien, stále sa snažila zachovať si nezávislú tvár pred svojimi poslucháčmi.

TEXT:
Túžbou nabitá, stojíme si chvíľku zoči voči.
Zvyknutá na to, že každý sa len okolo nej točí.
Šepká kamarátke: „Ten je zlatý, bez debaty.
Dobre vie, že na to má.
Je manekýnka, z každej stránky je na prvé stránky.
Lačne sa díva, túžiš vpadnúť do jej uspávanky.
Prepáč kamarátka, nie som nato, tvoje zlato.
Povedal som jej, kto na mňa má.
Obyčajné manekýnky, sídlisko im dáva šminky.
Obyčajné manekýnky, dnes je ich málo.
Zmenila účes, usmeje sa a všetko je v suchu.
Vždy taká istá, iná drží v ruke moju ruku.
Nevinne hľadí, hrá to zlato, kostrbato.
Aj keď viem, už načo má.
Obyčajné manekýnky, sídlisko im dáva šminky.
Obyčajné manekýnky, obyčajnú mám...

Zdroj: http://monterosa.ibastudio.sk